25. September je svetový deň lekárnikov. Globálna iniciatíva Medzinárodnej farmaceutickej federácie (FIP) v tomto období upozorňuje na nezastupiteľnú úlohu verejných lekární odbornosť farmaceutov a široké kompetencie v rámci zdravotného systému. Farmaceuti dlhodobo patria vo svete medzi top 5 najdôveryhodnejších profesií. Dôvera je základným pilierom kvalitnej a úspešnej zdravotnej starostlivosti, ale tiež aj témou tohtoročného svetového dňa.
Farmaceuti verejných lekární sú najdostupnejším bodom zdravotného systému
Úloha farmaceuta prechádza v posledných rokoch intenzívnejším vývojom. Okrem bežných lekárenských služieb, ako sú výdaj či príprava liekov, zabezpečenie nedostatkových či nedostupných liekov, čoraz viac pribúdajú nové služby orientované na pacienta; sledovanie liekových interakcií a problémov súvisiacich s liekmi, meranie krvného tlaku, point-of-care vyšetrenia z kvapky kapilárnej krvi, ale aj manažment chronických ochorení a očkovanie, ktoré sa už v mnohých krajinách implementujú a prispievajú k zlepšeniu verejného zdravia.
„U nás sú lekárne stále stavané do pozície logistického segmentu, ktorý má zabezpečiť dostupnosť liekov pre pacientov. V Európskej únii to už mnohé štáty dávno pochopili – farmaceuti sú tam súčasťou edukačných programov, súčasťou dlhodobej starostlivosti, napríklad o starších ľudí, sú súčasťou programov edukácie diabetikov, astmatikov, správneho používania zdravotníckych pomôcok, zabezpečujú viaceré odborné procesy vrátane očkovania“, konštatuje PharmDr. Ondrej Sukeľ - prezident Slovenskej lekárnickej komory.
„Farmaceuti verejných lekární v centre lokálnych komunít poskytujú vysoko kvalitné odborné rady o bezpečnom, efektívnom a racionálnom používaní liekov. Často sú jediným kontaktným bodom, ktorý má na pacienta čas odpovedať na otázky o liekoch. Ich úloha v zdravotnom systéme a hlavne pre pacientov je opomínaná, ale nenahraditeľná a dlhodobo poukazujeme na potrebu rozšírenia ich kompetencií ako aj zodpovednosti“,, konštatuje MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA - viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).
Na výkon odborných pracovných činností farmaceuta sa požaduje získanie vysokoškolského vzdelania II. stupňa v magisterskom študijnom programe, v študijnom odbore farmácia, ktoré trvá v dennej forme štúdia päť rokov, z toho najmenej štyri roky teoretickej a praktickej výučby na univerzite a najmenej šesť mesiacov praxe vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni. Väčšina farmaceutov pokračuje v minimálne trojročnom špecializačnom štúdiu. Farmaceuti tak patria k vysoko odborným špecializáciám, ktorých expertíza, kvalifikácia a schopnosti sú u nás podceňované a farmaceuti sú často stavaní na okraj zdravotného systému.
Monitoring potenciálne nevhodných liečiv (PID)
V dôsledku starnutia obyvateľstva a následného nárastu výskytu chronických ochorení narastá podiel starších dospelých, ktorí potrebujú farmakologickú liečbu. U starších ľudí (vo veku ≥ 65 rokov) je pre časté nadužívanie liekov (polyfarmáciu) aj vysoké riziko užívania potenciálne nevhodných liečiv. „Podľa štúdie, ktorú realizovala Slovenská lekárnická komora, sme zistili užívanie potenciálne nevhodných liekov u 38,27 % pacientov. Po preskúmaní liekov boli najčastejšie sa vyskytujúcimi lieky na nervový systém, lieky na tráviaci trakt a metabolizmus a lieky na kardiovaskulárny systém“, hovorí PharmDr. Miroslava Snopková, PhD. - viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory.
Farmaceut hrá dôležitú úlohu pri optimalizácii liekových režimov u pacientov nad 65 rokov. Rastúci trend nadužívania liekov zdôrazňuje potrebu systematického monitorovania liečebnej terapie, pri ktorej je úloha farmaceuta ako špecialistu v oblasti liečby nevyhnutná.
Farmaceuti odhalia závažné interakcie liekov aj duplicity
Súčasné užívanie viacerých liekov , okrem dosiahnutia terapeutických cieľov, predstavuje aj riziko vzniku liekových interakcií . K vzniku liekových interakcií prispievajú nielen samotné lieky, ale aj potrava, výživové doplnky, pomocné látky, fytofarmaká, komorbidity, genetické faktory, funkčnosť pečene a obličiek, či vek pacienta. Interakcie môžu prispievať k prejavom nežiaducich účinkov, alebo k zlyhaniu liečby. Takmer 16% liekových interakcií patrí do kategórie závažných až fatálnych liekových interakcií. Práve farmaceut je prvolíniovým konzultantom problematiky liekových interakcií a lekárne sú zdrojom akýchkoľvek informácií o liekoch.
Problematike interakcií liekov sa Slovenská lekárnická komora dlhodobo venuje svojim osvetovým projektom. Jeho súčasťou je aktívny prístup do najväčšej databázy liekových interakcií pre lekárne a aplikácia pre pacientov, ktorá poskytuje možnosť rýchleho a zrozumiteľného vyhodnotenia rizík užívanej kombinácie liekov. Databáza obsahuje takmer 600 tisíc citácií odbornej literatúry a podrobnú charakteristiku viac ako 160 tisíc potenciálnych liekových interakcií aj s ich klinickým významom a návrhom riešenia. Pri vyššom klinickom riziku ponúka pacientovi možnosť konzultácie v niektorej z lekárni zapojenej do projektu.
Okrem liekových interakcií farmaceuti odhaľujú aj tzv. duplicity, čo znamená užívanie lieku s rovnakým alebo podobným mechanizmom účinku jedným pacientom.
Farmaceuti pomáhajú usporiť financie
Medzi hlavné povinnosti lekárnika patrí aj výber a ponuka lieku s nulovým alebo minimálnym doplatkom pacientovi. Takýmto spôsobom dokáže lekárnik pomôcť ušetriť najmä polymorbídnemu pacientovi, ktorý užíva pravidelne viacero liekov. Bezpečná alternácia liekov je možná vďaka legislatívnej podpore generickej preskripcie liekov. . Pokiaľ by existovala funkčná generická preskripcie, obmedzil by sa priestor na umelé udržiavanie vyšších cien liekov a deformáciu súťaže liekov v procese kategorizácie. V konečnom dôsledku by táto úprava viedla k úspore verejných financií ako aj k lepšej dostupnosti liekov na trhu.
Generická preskripcia môže pacientom usporiť až 1,5 mil . € na jednom liečive
“Ako príklad úspory môžme uviesť liek s obsahom metamizolu: spolu bolo vydanyýh 1 213 153 balení, na doplatkoch pacienti zaplatili 1 795 466,44 €. Najlacnejšia alternatíva by na doplatkoch pacientov predstavovala 242 630,60 €. Rozdiel je 1 552 835,84 € (podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2020)”, konštatuje Miroslava Snopková.
Podľa dôvodovej správy ministerstva zdravotníctva k najnovšiemu návrhu novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, malo byť povinnosťou lekárnika vydať pacientovi najlacnejší dostupný liek.
„V súčasnosti sa stretávame so spochybňovaním návrhu generickej preskripcie, ktoré síce nemá racionálne opodstatnenie, ale viedlo k stiahnutiu návrhu novely. Ak je liek liekovou agentúrou stanovený ako bioekvivalentný, a teda bola skúmaná jeho porovnateľnosť a liek je registrovaný a teda rovnocenne bezpečný, účinný aj kvalitný, jeho akékoľvek spochybňovanie znamená spochybňovanie najdôležitejších regulačných autorít ako Európska lieková agentúra alebo Štátny ústav pre kontrolu liečiv“, konštatuje doktorka Snopková. „Výberom najlacnejšieho generika tak farmaceut klinicky rozhoduje výhradne na základe rozhodnutia štátnej autority a ekonomicky rozhoduje na základe výberu pacienta“, dodáva Snopková
Farmaceuti riešia nedostupnosť liekov aj individuálnou prípravou liečiv
V posledných rokoch dochádza k návratu prípravy individuálne pripravovaných liekov v lekárni (IPL) z dôvodov ako napríklad častý výpadok dôležitých liekov, skončená výroba alebo dovoz na Slovensko, alebo prípady, keď požadovaný liek nie je na trhu v potrebnej sile. Lekárnici tak dokážu nahradiť niektoré hromadne vyrábané lieky individuálnou prípravou liekov. “Problém výpadkov hromadne vyrábaných liekov trápi v súčasnosti farmaceutov v celej Európe. Práve individuálne pripravované lieky (IPL) vedia byť v týchto situáciách často vhodnou alternatívou pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Okrem toho sú IPL nenahraditeľné aj pri zabezpečovaní špecifického terapeutického režimu pre konkrétneho pacienta. Aj napriek klesajúcemu trendu ich preskripcie a napriek prevahe moderných liekov majú IPL v lekárni veľmi dôležité miesto aj v dnešnej dobe”, konštatuje doktor Sukeľ.
Farmaceuti edukujú verejnosť aj odborníkov
Slovenská lekárnická komore (SLeK) ako samosprávna stavovská organizácia realizuje samostatne, aj v spolupráci s inými organizáciami, osvetové kampane zamerané na špecifiká farmakoterapie či zásady zaobchádzania s liekmi. Od roku 2015 boli zrealizované kampane „Kto má kľúče od skrinky s jedmi“, zameraná na liek ako prirodzenú súčasť každej domácnosti, „Dieťa nie je malý dospelý“, zameraná na špecifiká farmakoterapie detí a adolescentov, „Lieky počas dojčenia – kedy áno, kedy nie“, zameraná na farmakoterapiu počas dojčenia a pokračujúci projekt „Interakcie liekov“ umožňujúci kvalifikované zhodnotenie rizík výskytu liekových interakcií v prostredí verejnej lekárne. Výsledky predkladanej pilotnej fázy štúdie sú východiskom pre realizáciu ďalšieho osvetového projektu „Vek nie je iba číslo,“ zameraného na identifikáciu potenciálne nevhodných liečiv užívaných v staršej populácii, s možnosťami intervencie farmaceuta v procese starostlivosti o starších dospelých.
